Májový podvečer v úplnom daždi, ale s odhodlaním, vystupujeme z auta a ideme po stopách Slovenského velikána. Cez Hviezdoslavovu alej nachádzame hájovňu kam chodieval Pavol na zálety. Snažíme sa nájsť niečo suché, ale hlavne miesto na stany. Vraciame sa k búdke, pri ktorej rozkladáme v daždi stany a snažíme sa rozložiť oheň. Úspech sa dostavil a máme teplo. Po chvíli prichádza druhá partia a víkend môže začať. Spomíname na kamaráta Miša, ktorý nemohol ísť s nami. O desiatej večer sa vdiaľke objaví svetlo a v duchu si pripravujeme výhovorky pre nejakého poľovníka keď tu zrazu cyklista. V tomto daždi a v tme? Prekvapenie, je to Mišo. Nemôže chodiť a túru na peši by nedal, tak prišiel na bajku. Nálada graduje, čo oľutujeme hneď ráno. Na Babiu horu šlapeme ako za trest bez slov. To bol teda večer. Vystupujeme a zostupujeme takmer v nulovej viditeľnosti. Až na záver dňa, po úplnom vyčerpaní nachádzame miesto na našu druhú noc už na poľskej strane a čakáme cyklistu. Zase sme všetci pokope a vyšlo slnko. Vychutnávame si pár slnečných lúčov pri ohni, kým večer zapadne a mrtvi padáme do spacákov. Nádhera. Tlačítko reset zostáva zatlačené ešte na druhý deň. Nádherný výlet plný zážitkov. Môžeme naštartovať operačný systém a zaradiť sa do všedného dňa.