Áno, z Trenčína do Piešťan sa dá dostať za jeden deň, ale prečo si ho nesprestriť zážitkom v lesoch na Považskom Inovci? Koniec augusta pre mňa a mne blízkych nadšencov outdooru bol v znamení bicyklov, krásnych výhľadov, večerného posedenia pri ohni a zážitkov. Začali sme relatívne neskoro. Nástup v trenčíne bol až o druhej poobede vzhľadom na prácu  a možnosti členov skupiny. Keďže sme išli "na ťažko" t.j. vybavenie na prenocovanie, hneď prvé stúpania nám dali zabrať. Začínali sme v Kubrej a prechodom po cyklistickom chodníku cez Soblahov sme sa dostali...

Náš tradičný turistický májový trip sa tohto roku rozdelil zo zdravotných dôvodov na turistov a cykloturistov. Spolu s kamarátom sme dvaja tvorili tú cyklistickú skupinu. Prvý deň sme začali každý sólo na Králikoch smerom na Skalku. Strmou cestou po zjazdovke s plným bajkpeckingovým nákladom som zo seba vyhnal všetko zlo. Nástup bol taký, že aj srnky sa museli za mňa hanbiť. Na hrebeni sa mi otvorili kásne výhľady a aj vďaka jemnému daždu som si uvedomil krásu jari. Stromi akurát začínali zelenieť. Obavy zo zlého počasia z predchádzajúcich dní sa rozplynuli...

Keď sa na kopcoch roztopí sneh a trochu uschne blato, človeka to hneď ťahá z rovín do hôr. Teda ak hovoríme o bicykli. Začínajúca zeleň v lese, nádherné zvážnice s výhľadmi, dokonalé miesto na nocľah s východom slnka a rannou kávou robia v tomto ročnom období Karpaty pre mňa cyklistickým rajom. Prvá bikepackingová prespávačka s kamarátmi (a určite nie posledná) dobila baterky na viac ako 100 percent. Mám rád jar v týchto kopcoch a zvlášť keď si ju môžem užiť zo sedla bicykla. Netreba trhať športové rekordy a úplne stačí privrieť oči a nechať...

Sú chvíle keď sa iba tak náhodou ocitnete niekde v prírode v peknom počasí. Všade okolo plno snehu, ale v skutočnosti slnko páli a vonku je tričková teplota hoci okolo ľudia lyžujú a iba biela krajina dokazuje, že je ešte zima. Vtedy pokoj hreje aj vo vnútri duše a zrazu Vám nevadí, že stojíte vlastne v dave, ktorý si užíva rovnakú krásu. Nevadí Vám, že si všetci fotia to isté čo Vy a Vaše zábery a pohľady anonymne zdieľate hneď na mieste s inými ľuďmi. Nie nevadí mi to. Pre mňa je jedičný tento okamžik. Vidieť hory ako spia pod snehom a predsa sú plné...

Májový podvečer v úplnom daždi, ale s odhodlaním, vystupujeme z auta a ideme po stopách Slovenského velikána. Cez Hviezdoslavovu alej nachádzame hájovňu kam chodieval Pavol na zálety. Snažíme sa nájsť niečo suché, ale hlavne miesto na stany. Vraciame sa k búdke, pri ktorej rozkladáme v daždi stany a snažíme sa rozložiť oheň. Úspech sa dostavil a máme teplo. Po chvíli prichádza druhá partia a víkend môže začať. Spomíname na kamaráta Miša, ktorý nemohol ísť s nami. O desiatej večer sa vdiaľke objaví svetlo a v duchu si pripravujeme výhovorky pre nejakého...

S rešpektom, ale hlavne s radosťou začíname výstup cez les. Krásna tiahla krajina plná bieleho prachu. Všetko stíchlo a iba vŕzganie snehu počuť pod našími lyžami. Nádherná zimná dolina. Lúče ranného vychádzajúceho slnka sa prehupli ponad štíty a zahlcujú celú dolinu. Stúpame strminou. Občas padáme, občas nevládzeme, občas oddychujeme, občas fotíme. Stále dýchame, stále snívame, stále sa modlíme. Svojím výstupom vzdávame hold prírode, horám, tichu. Ak existuje jedno miesto kde naberiem energiu, nechám zúfalstvo, kde plačem aj smejem sa každú chvíľu,...

Náš tradičný víkendový winterraum tour sme tohto roku realizovali v Alpách neďaleko Schladmingu. Náš trojdňový trip bol naplánovaný super. Prvý deň výstup na Giglachsee a prenocovať. Keďže sme nezohnali kľúč od winterraum tak sme trepali stan. Predpovede počasia nám na prvú noc priali avšak druhú už boli hlásené výchrice a snehové búrky. To sme plánovali prechod na druhú stranu hrebeňa a nocľah vo winterraum, ktorá je otvorená. Výstup sme dokončili až za tmy. Zima a mráz a myšlienka na stan neboli zrovna príjemní sprievodcovia. Keď sme v diaľke zbadali...

Jarný trojdňový prechod z Pohronskej polhory cez nádherný nekomerčný kraj okolo Poľany až po čierny Balog prevetral naše spacáky, stany, kondičku a odvahu. Začali sme traja s tým, že štvrtý sa pridá neskôr. Neskôr znamenalo až po zotmení a v neznámom teréne. Posledný člen našej výpravy došiel celý a to je v tomto kraji medveďov celkom úspech. Strach opadol po tom, čo priniesol naozaj poklad - pre každého pivo. Chvíle rozjímania hľadiac do ohníka striedali rôzne fotografické workshopy pri hviezdach. Druhý deň sa niesol v znamení nádherných pohľadov...

Skialp v Nízkych Tatrách môže byť niekedy naozaj poriadne adrenalínový. Spoza okna to vyzeralo na krásne počasie s jasnou oblohou a príjemnou túrou. Vietor s rýchlosťou 80km/h však mení situáciu a robí z hrebeňovky boj. Nielenže som mal problém sa občas udržať na nohách a lyžiach, ale doniesol som si aj zopár suvenírov. Ten prvý bol sneh vo vrecku nepremokavej goretexovej vetrovky. Prenikavý vietor si našiel svoju cestu aj cez túto vrstvu. Ten druhý som objavil až pred zrkadlom. Omrzlina na tvári na mieste pod prilbou. Paradoxne, keď som si myslel, že už nemám...

Jedného novembrového dna sa dvaja ľudia (ja a kamarát Mišo) vybrali do Álp. Dokopy to boli 3 dni turistiky a fotenia, spolu 32.8 km a 1420 metrov stúpania. Navštívili sme dve krásne chaty, ktoré ponúkali svoje winter raum v úplne sparťanských podmienkach. Spacáky prevetrané. Ticho, sneh, vietor. Úplný balzam na dušu. Aj ked zostup bol trochu adrenalínový, keďže si vietor na hrebeni z nás robil jesenných šarkanov. Čaj z roztopeného snehu stál fakt za to.